Bala som sa to napisat.Ako keby myslienky vyjadrim slovami nadobudnu existenciu.Doverne poznam ten tazivy pocit v zaludku ktory mi nedovoli jest, alebo len jednoducho normalne existovat.Bojim sa buducnosti viem ze nebude asi prilis ruzova.Snazim sa mysliet pozitivne, snazim sa si vsugerovat ze vsetko - will be alright - ale nejde to.Samu seba neoklamem.Privela veci som pochopila a myslim ze je najvacsie nestastie ak veci chapete.Obera vas to o tu sladku nevedomost.Opijam samu seba historkami ze nic predsa nie je take ako to vypada ale ani to mi nejak vyrazne nepomohlo.Vylozila som si Tarot,a tam vychadza vsetko v pohode lenze ja sa v pohode netim uz dost dlhu dobu.Akoby som stale superila s tym svetom ktory je vonku a stale dokola prehravam.
Je tu novy rok a ja dufam ze prinesie nieco, co mi vyrazi dych v dobrom slova zmysle.Chcem ( ano chcem ) ocakava len to naj pretoze ja si zasluzim len to najlepsie.
Mam strach...zo vsetkeho okolo mna.Vsetko ma totizto dokaze ovplivnit akoby som tie veci okolo mna nasavala do seba.Som ako spongia plna prachu,ktora je uz mierne deformovana :).
Zacala som znova fajcit aj ked mi to nechuti.Byva mi potom zle, ale z nejakeho dovodu vzdy vyjdem na balkon zapalim si a pozorujem zivot okolo mna.Som ako pozorovatel tych ktory ziju celym srdcom.Ja do svojho zivota nedavam vsetko co v sebe mam pretoze sa mi zda ze v sebe uz nemam absolutne nic len kopu zloby a nevyplakanych slz, ktore ma tlacia na dno.
Chce sa mi kricat, vsetko to vykricat von a potom si jednoducho sadnut, privriet oci a tvarit sa ze sa nic nedeje.
O ano, mam chut byt pokrytecka mrcha bez svedomia.Tie su totizto najstastnejsie.Chcem zit len pre tych ktory ziju pre mna.Nechcem sracat cas s tymi ktorych nenavidim..keby sa to tak dalo.Najviac sa mi na sebe paci ako mam v sebe plno odhodlania nieco zmenit a nakoniec nezmenim aj tak nic....Som schyzofrenicka.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára