Ked mam pocit

Vstupujem do nasej triedy a vsetky pohlady su ako vzdy na mne.V niektorych si precitam nenavist, v inych zas len akysi druh nezaujmu.Potichu prejdem k svojmu miestu, a na lavicu si zacnem vykladat zosity v ktorych nemam aj tak ziadne poznamky.Vyzleciem si bundu a necujne si sadnem na tvrdu stolicku.Mam pocit ako keby som bola obklopena neviditelnym murom ktory ma oddeluje od ostatnych.- Je to takto lepsie. - poviem si v duchu a svoj pohlad presuniem na staru socialisticku tabulu, o ktorej sa neda povedat ze bola niekedy zotierana.V tvary sa mi neodraza ziadny pocit ani myslienka.Sedim tam a jednoducho pozeram pred seba.Keby niekto vosiel do triedy a vsimol si ma povedal by, ze jednoducho nezapadam do kolektivu.Nikomu by nenapadlo ze mozno na cely kolektiv serem.
- nebavi ma spravat sa podla nalinajkovanych pravidiel
- nebavi ma smiat sa pretoze sa smeju ostatny
- nebavi ma fajcit na zachodoch
- nebavi ma ohovarat
- nebavi ma rozoberat moje sukromie pretoze kazdy rozobera to svoje
- nebavi ma si leskovat pery kazdych 5 min. a kazdeho sa pytat ci mi tento odtien pristane
Toto su nepisane pravidla nasej triedy.Triedy kokotov.Inak sa to nazvat neda a ja najradsej anzyvam veci ich pravym menom.Kedysi som robila to co robia ostatny.Chcela som zapadat.Kto by nechcel ? Ked ste v kolektive mate predsa tolko vymozenosti.
- mozete opisovat na kazdej pisomke a dostat dobru znamku aj ked ste totalne tupy
- nikdy nic neni na vas
- pozna vas minimalne pol skoly
- ste pozvany na kazdu chlastacku
Lenze ja toto vsetko nepotrebujem.Naco by mi to bolo ? Radsej si to odsedim v skole tych 8 hodin a potom sa vlecem na stanicu aby som chytila vlak domov.Dni su monotonne ale aspon ma nic neprekvapy.Nic nemile :D.Nezamyslam sa nad tym co by bolo keby,pretoze keby nie je realita.